SMRŤ ALEBO ŽIVOT VEČNÝ ? - Najväčšia záhada: Tajomstvo života a smrti ; 1. časť

Autor: Roman Bednár | 24.3.2015 o 22:21 | Karma článku: 4,33 | Prečítané:  1392x

Človeka oddávna ovládal strach pred smrťou, lepšie povedané pred neistotou, či po biologickej smrti a rozpade jeho tela, končí pre neho navždy a neodvolateľne všetko. Až dosiaľ  na najdôležitejšie otázky jeho existencie ako: Odkiaľ som sem prišiel? Kam odídem? A odídem vôbec niekam? Existuje posmrtný a večný život?   - odpovedali len náboženstvá.   

Biblia nám sľubuje život večný a síce v dvoch eventualitách. Jednou je život v nebi, pričom nám však nedáva nijaké uspokojivé vysvetlenie toho, kde sa nebo nachádza a akým spôsobom tam budeme existovať. Prídu tam údajne všetci tí, ktorí žili bohabojne a bez hriechov a dostali k tomu požehnanie cirkvi. Naopak, tí ktorí žili v hriechu a nevere v Boha, sa za trest dostanú do pekla, kde budú trpieť vo večných plameňoch. Finálne rozhodnutie o tom, kto sa kam poberie, má údajne - tak nás učí kresťanstvo - padnúť pri poslednom súde, kde bude sudcom sám Boh-Otec.

V stredoveku a čiatočne ešte aj v súčasnosti ľudia verili týmto neovereným  a doslova len dogmatickým a ničím nepodloženým tvrdeniam katolíckej cirkvi, ktoré boli rafinovane psychologicky skonštruované. Bolo to z toho dôvodu, aby cirkev ľudí ovládala a manipulovala podľa potreby a ľubovôle a mohla ich dokonale vykorisťovať.

Dvadsiate storočie znamenalo v tomto smere však istý obrat a veda, konkrétne fyzika, objavila nové fakty, ktoré ukazujú, že kozmos v rámci svojej evolúcie vyvinul fascinujúce mechanizmy, ktoré vytvorili tak život na biologicko materiálnej úrovni, ako aj individuálne vedomie, ktoré nikdy nekončí a pre ktoré neexistuje žiadna smrť. 

V kozme plati, že všetko sa neustale vyvíja a nikdy nestagnuje. 

Evolúcia od samého počiatku napreduje  tak, že z najjednoduchších štruktúr vytvára postupne čoraz komplexnejšie štruktúry. Astrofyzika nás učí, že kozmos existuje asi 15 miliard rokov a na jeho počiatku - keď prechádzal svojou prvou fázou - tak v ňom existovalo len vysokoenergetické žiarenie nepredstaviteľne vysokej teploty, pričom extrémne rýchlo expandoval a sa ochladzoval. 

V tom období v kozme nebolo nič iné okrem fotónov. Evolúcia hmoty sa začala neskôr, až keď vysoká teplota kozmického žiarenia podstatne klesla a vznikli prvé atómy. Možno povedať, že všetko hmotné v kozme sa začalo elementom najjednoduchším a síce vodikom, z ktorého fyzikálne zákony kozmu odštartovali evolúciu hmoty. 

Monoteizmus spočíva a zakladá sa výlučne na dogme

V kozme to trvalo mnoho sto miliónov rokov, pokiaľ evolvoval len v anorganických hmotných štruktúrach. Potom prišiel čas, keď evolúcia vytvorila podmienky pre vznik života organických foriem. 
Človek stojí ešte stále v hlbokej pokore pred fascinujúcimi fenoménmi života, hoci mnohé z nich už rozlúštil a pochopil. Jeho vznik však je jedným z dvoch veľkých kozmických mystérií, ktorých záhadu sa nám dosiaľ nepodarilo celkom odhaliť. Druhým mystériom je pre nás smrť a otázka, čo po nej príde.

Monoteisticke náboženstvá do svojej dogmy a do svojho svetonázoru o živote posmrtnom a večnom museli inštalovať Boha, a to Boha všemocného a večne existujúceho. Len tak im bolo možné získať dôveru veriacich a iniciovať v nich vieru, že aj ich očakáva po smrti večná existencia a zároveň sa týmto pre ne otvorila perfektná možnosť ich zotročiť a ovládať. Kresťanstvo presviedčalo veriacich dokonca aj o zmŕtvychvstaní tiel, čo je medzičasom z hľadiska moderných prírodných vied absolútnym nezmyslom.

Budhizmus je v tom smere oveľa realistickejší a bližší realite, lebo hlása cyklický beh sveta, v ktorom sa strieda zrod, existencia bytia, smrť, a to neustále v nikdy nekončiacom cykle. Ľudia sa v takom cykle po smrti znova narodia, ale zakaždým v inom tele. A tak možno povedať, že ešte aj v súčasnosti existujú dva úplne protichodné názory o tom, čo nás po našej fyzickej smrti očakáva. 

Mechanistická materialistická veda nás učí, že po individuálnej smrti všetko skončí a že nič z nás neprežije. Kozmos je podľa nej len akýsi veľmi komplexný , mechanický stroj, ktorý možno dokonale porozumieť len na základe zákonov mechaniky. 

Podobne je v tomto modele aj človek len istým druhom komplikovaného prístroja, ktorý, keď sa opotrebuje, tak ukončí svoju funkciu a ho napokon dajú do "šrotu". 
Náboženstvá, tak ako som hore uviedol, tvrdia presný opak. Približujú sa síce  trochu k realite, ale cestou ničím neopodstatnených výmyslov a lží, strachu a manipulácie veriacich - to je predovšetkým prípad kresťanstva a islamu, oveľa menej židovstva. Vrcholom rafinovanej ideológie kresťanskej cirkvi pri jej manipulácii a ovládaní veriacich bolo postulovanie pekla a neba. Keď to skvele psychologicky dostala natrvalo do hláv svojich veriacich, tak ich mala perfektne v rukách.

Pravda o tom, čo bude po smrti, je iná, ako nás učí kresťanstvo

Faktom ale je, že skutočná pravda o tom, čo nás očakáva po smrti, je celkom iná ako to hlása cirkev i materialistické prírodné vedy.
V dôsledku snáh o dosiahnutie maximálne možnej moci a ovládania ľudí, si v stredoveku katolícka cirkev vymohla absolútny nárok na stanovenie a hlásanie všetkého čo súviselo s duchom a so životom po smrti  a podľa toho si aj vymodelovala a vytvorila osobu Boha a vyhlásila sa za jeho jediného zástupcu na Zemi. Iniciovala tak aj tragické a dramatické rozbite vzájomného spojenia hmotného a duchovného princípu, ktorých absolútna jednota a prepojenie je najelementárnejším princípom a zákonom kozmu a ktorá sa vo svete antiky chápala ako  nikdy nespochybniteľná samozrejmosť.

Duch a hmota sú navzájom prepojené

Už legendárny mysliteľ, nemecký teológ a mystik(a v podstate aj kacír z pohľadu cirkvi)Majster Eckhart, to v 12.storočí veľmi presvedčivo, aj keď len symbolicky, vyjadril nasledovne:  “Tak ako človek potrebuje Boha, tak presne tou istou mierou potrebuje aj Boh človeka“ „Veľký nemecký fyzik Werner Heisenberg (otec kvantovej mechaniky)to v reči kvantovej fyziky vyhlásil takto :  “Geist und Materie sind auf Gedeihen und Verderben für immer verbunden - das Eine kann ohne das Andere nicht existieren.“ V preklade: Duch a hmota sú v dobrom i zlom návzajom navždy spojené a nemôžu jedno bez druhého existovať.

Ako sme spomenuli, tak to bola katolícka cirkev, ktorá spôsobila rozlúčenie nerozlučiteľného, teda ducha od hmoty. Cirkev dokonca večného ducha a či ducha hmoty - ako to vyjadril skvelý francúzsky fyzik Jean Charon - “zabila“ a vyhlásila za neexistentného. Udialo sa tak na koncile v Konštantinopole v roku 869, kde bolo učenie Fotia o dvojakej podstate duchovnosti človeka vyhlásené za kacírstvo. Fotios učil, že človek má dve duše - jednu nesmrteľnú, kozmickú (ducha)a druhú pozemskú, smrteľnú.

Rozhodovanie o duši a vyhlasovanie toho, čo duša a duch je, sa stalo výhradne monopolom cirkvi a hmota sa stala záležitosťou prírodovedcov, pričom títo v priebehu stáročí čoraz menej akceptovali existenciu ducha. Vyvrcholilo to v 19. storočí, keď prírodné vedy ovládol naplno materializmus a prírodovedci celkom popreli existenciu ducha a Boha. V tom čase sa už nemuseli obávať, že by im hrozil osud Giordana Bruna a smrť upálením.

Ako som už uviedol, tak moderná fyzika - a predovšetkým kvantová fyzika - objavila súvislosti, ktoré poukazujú na to, že kozmos vyvinul fascinujúce mechanizmy, ktoré okrem života biologického, vytvorili aj individuálne vedomie, ktoré nezomiera a pretrváva večne. A čo nás charakterizuje viac a jednoznačnejšie ako naše vedomie?

Naše ja, náš život, naše spomienky, naše myšlienky, naše skúsenosti - to všetko je v našom vedomí. Preto, ak sa dopracujeme k poznaniu, že naše vedomie prežije našu biologickú smrť, tak máme dôkaz o tom, že naš život smrťou našej biologickej schránky nekončí, ale naďalej a trvale pokračuje. 

Dokončenie nasleduje v 2. časti

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?