SMRŤ ALEBO ŽIVOT VEČNÝ ? - Najväčšia záhada: Tajomstvo života a smrti ; 1. časť

Autor: Roman Bednár | 24.3.2015 o 22:21 | Karma článku: 4,33 | Prečítané:  1434x

Človeka oddávna ovládal strach pred smrťou, lepšie povedané pred neistotou, či po biologickej smrti a rozpade jeho tela, končí pre neho navždy a neodvolateľne všetko. Až dosiaľ  na najdôležitejšie otázky jeho existencie ako: Odkiaľ som sem prišiel? Kam odídem? A odídem vôbec niekam? Existuje posmrtný a večný život?   - odpovedali len náboženstvá.   

Biblia nám sľubuje život večný a síce v dvoch eventualitách. Jednou je život v nebi, pričom nám však nedáva nijaké uspokojivé vysvetlenie toho, kde sa nebo nachádza a akým spôsobom tam budeme existovať. Prídu tam údajne všetci tí, ktorí žili bohabojne a bez hriechov a dostali k tomu požehnanie cirkvi. Naopak, tí ktorí žili v hriechu a nevere v Boha, sa za trest dostanú do pekla, kde budú trpieť vo večných plameňoch. Finálne rozhodnutie o tom, kto sa kam poberie, má údajne - tak nás učí kresťanstvo - padnúť pri poslednom súde, kde bude sudcom sám Boh-Otec.

V stredoveku a čiatočne ešte aj v súčasnosti ľudia verili týmto neovereným  a doslova len dogmatickým a ničím nepodloženým tvrdeniam katolíckej cirkvi, ktoré boli rafinovane psychologicky skonštruované. Bolo to z toho dôvodu, aby cirkev ľudí ovládala a manipulovala podľa potreby a ľubovôle a mohla ich dokonale vykorisťovať.

Dvadsiate storočie znamenalo v tomto smere však istý obrat a veda, konkrétne fyzika, objavila nové fakty, ktoré ukazujú, že kozmos v rámci svojej evolúcie vyvinul fascinujúce mechanizmy, ktoré vytvorili tak život na biologicko materiálnej úrovni, ako aj individuálne vedomie, ktoré nikdy nekončí a pre ktoré neexistuje žiadna smrť. 

V kozme plati, že všetko sa neustale vyvíja a nikdy nestagnuje. 

Evolúcia od samého počiatku napreduje  tak, že z najjednoduchších štruktúr vytvára postupne čoraz komplexnejšie štruktúry. Astrofyzika nás učí, že kozmos existuje asi 15 miliard rokov a na jeho počiatku - keď prechádzal svojou prvou fázou - tak v ňom existovalo len vysokoenergetické žiarenie nepredstaviteľne vysokej teploty, pričom extrémne rýchlo expandoval a sa ochladzoval. 

V tom období v kozme nebolo nič iné okrem fotónov. Evolúcia hmoty sa začala neskôr, až keď vysoká teplota kozmického žiarenia podstatne klesla a vznikli prvé atómy. Možno povedať, že všetko hmotné v kozme sa začalo elementom najjednoduchším a síce vodikom, z ktorého fyzikálne zákony kozmu odštartovali evolúciu hmoty. 

Monoteizmus spočíva a zakladá sa výlučne na dogme

V kozme to trvalo mnoho sto miliónov rokov, pokiaľ evolvoval len v anorganických hmotných štruktúrach. Potom prišiel čas, keď evolúcia vytvorila podmienky pre vznik života organických foriem. 
Človek stojí ešte stále v hlbokej pokore pred fascinujúcimi fenoménmi života, hoci mnohé z nich už rozlúštil a pochopil. Jeho vznik však je jedným z dvoch veľkých kozmických mystérií, ktorých záhadu sa nám dosiaľ nepodarilo celkom odhaliť. Druhým mystériom je pre nás smrť a otázka, čo po nej príde.

Monoteisticke náboženstvá do svojej dogmy a do svojho svetonázoru o živote posmrtnom a večnom museli inštalovať Boha, a to Boha všemocného a večne existujúceho. Len tak im bolo možné získať dôveru veriacich a iniciovať v nich vieru, že aj ich očakáva po smrti večná existencia a zároveň sa týmto pre ne otvorila perfektná možnosť ich zotročiť a ovládať. Kresťanstvo presviedčalo veriacich dokonca aj o zmŕtvychvstaní tiel, čo je medzičasom z hľadiska moderných prírodných vied absolútnym nezmyslom.

Budhizmus je v tom smere oveľa realistickejší a bližší realite, lebo hlása cyklický beh sveta, v ktorom sa strieda zrod, existencia bytia, smrť, a to neustále v nikdy nekončiacom cykle. Ľudia sa v takom cykle po smrti znova narodia, ale zakaždým v inom tele. A tak možno povedať, že ešte aj v súčasnosti existujú dva úplne protichodné názory o tom, čo nás po našej fyzickej smrti očakáva. 

Mechanistická materialistická veda nás učí, že po individuálnej smrti všetko skončí a že nič z nás neprežije. Kozmos je podľa nej len akýsi veľmi komplexný , mechanický stroj, ktorý možno dokonale porozumieť len na základe zákonov mechaniky. 

Podobne je v tomto modele aj človek len istým druhom komplikovaného prístroja, ktorý, keď sa opotrebuje, tak ukončí svoju funkciu a ho napokon dajú do "šrotu". 
Náboženstvá, tak ako som hore uviedol, tvrdia presný opak. Približujú sa síce  trochu k realite, ale cestou ničím neopodstatnených výmyslov a lží, strachu a manipulácie veriacich - to je predovšetkým prípad kresťanstva a islamu, oveľa menej židovstva. Vrcholom rafinovanej ideológie kresťanskej cirkvi pri jej manipulácii a ovládaní veriacich bolo postulovanie pekla a neba. Keď to skvele psychologicky dostala natrvalo do hláv svojich veriacich, tak ich mala perfektne v rukách.

Pravda o tom, čo bude po smrti, je iná, ako nás učí kresťanstvo

Faktom ale je, že skutočná pravda o tom, čo nás očakáva po smrti, je celkom iná ako to hlása cirkev i materialistické prírodné vedy.
V dôsledku snáh o dosiahnutie maximálne možnej moci a ovládania ľudí, si v stredoveku katolícka cirkev vymohla absolútny nárok na stanovenie a hlásanie všetkého čo súviselo s duchom a so životom po smrti  a podľa toho si aj vymodelovala a vytvorila osobu Boha a vyhlásila sa za jeho jediného zástupcu na Zemi. Iniciovala tak aj tragické a dramatické rozbite vzájomného spojenia hmotného a duchovného princípu, ktorých absolútna jednota a prepojenie je najelementárnejším princípom a zákonom kozmu a ktorá sa vo svete antiky chápala ako  nikdy nespochybniteľná samozrejmosť.

Duch a hmota sú navzájom prepojené

Už legendárny mysliteľ, nemecký teológ a mystik(a v podstate aj kacír z pohľadu cirkvi)Majster Eckhart, to v 12.storočí veľmi presvedčivo, aj keď len symbolicky, vyjadril nasledovne:  “Tak ako človek potrebuje Boha, tak presne tou istou mierou potrebuje aj Boh človeka“ „Veľký nemecký fyzik Werner Heisenberg (otec kvantovej mechaniky)to v reči kvantovej fyziky vyhlásil takto :  “Geist und Materie sind auf Gedeihen und Verderben für immer verbunden - das Eine kann ohne das Andere nicht existieren.“ V preklade: Duch a hmota sú v dobrom i zlom návzajom navždy spojené a nemôžu jedno bez druhého existovať.

Ako sme spomenuli, tak to bola katolícka cirkev, ktorá spôsobila rozlúčenie nerozlučiteľného, teda ducha od hmoty. Cirkev dokonca večného ducha a či ducha hmoty - ako to vyjadril skvelý francúzsky fyzik Jean Charon - “zabila“ a vyhlásila za neexistentného. Udialo sa tak na koncile v Konštantinopole v roku 869, kde bolo učenie Fotia o dvojakej podstate duchovnosti človeka vyhlásené za kacírstvo. Fotios učil, že človek má dve duše - jednu nesmrteľnú, kozmickú (ducha)a druhú pozemskú, smrteľnú.

Rozhodovanie o duši a vyhlasovanie toho, čo duša a duch je, sa stalo výhradne monopolom cirkvi a hmota sa stala záležitosťou prírodovedcov, pričom títo v priebehu stáročí čoraz menej akceptovali existenciu ducha. Vyvrcholilo to v 19. storočí, keď prírodné vedy ovládol naplno materializmus a prírodovedci celkom popreli existenciu ducha a Boha. V tom čase sa už nemuseli obávať, že by im hrozil osud Giordana Bruna a smrť upálením.

Ako som už uviedol, tak moderná fyzika - a predovšetkým kvantová fyzika - objavila súvislosti, ktoré poukazujú na to, že kozmos vyvinul fascinujúce mechanizmy, ktoré okrem života biologického, vytvorili aj individuálne vedomie, ktoré nezomiera a pretrváva večne. A čo nás charakterizuje viac a jednoznačnejšie ako naše vedomie?

Naše ja, náš život, naše spomienky, naše myšlienky, naše skúsenosti - to všetko je v našom vedomí. Preto, ak sa dopracujeme k poznaniu, že naše vedomie prežije našu biologickú smrť, tak máme dôkaz o tom, že naš život smrťou našej biologickej schránky nekončí, ale naďalej a trvale pokračuje. 

Dokončenie nasleduje v 2. časti

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien, politici však cúvajú. Ceny rástli primálo.

KOMENTÁRE

Hľadáme dospelých, zn. Brexit

Zmenené okolnosti viedli k ostrejším pozíciám pred začiatkom negociácie o odchode Británie z EÚ.

ŠPORT

Do ringu by som už nešiel ani za päťdesiattisíc, tvrdí náš najslávnejší boxer

Dostal ponuku za veľké peniaze bojovať v klietke. Odmietol.


Už ste čítali?