SMRŤ ALEBO ŽIVOT VEČNÝ ? - Najväčšia záhada: Tajomstvo života a smrti ; 2. časť

Autor: Roman Bednár | 26.3.2015 o 23:03 | Karma článku: 1,93 | Prečítané:  347x

Pozrime sa na kozmos v tejto súvislosti aj nasledovne. Vesmír vyvinul v priebehu dlhých časov fascinujúce a jedinečné štruktúry života. Postulovanie tzv. samoorganizacie hmoty , tak ako ju formulovali materialistickí vedci, najmä Belgičan ruského pôvodu Ilya Prigogine, nie je nič iné ako prejav bezmocnosti a tvrdošijneho odmietania duchovného princípu kozmu, pretože samo od seba, bez impulzov a iniciatív reflexívneho vedomia( ducha )sa nič, samo od seba, založené výlučne na hmotnom princípe, nedokáže organizovať a vytvárať komplexné štruktúry a už v žiadnom prípade nie také nesmierne komplikované štruktúry, ako ich poznáme v úrovni živých organizmov.  


Univerzum (jeho duchovný princíp )vytvoril také zázraky ako neuveriteľne  komplexné bunky, nádherné kvety, nekonečne rôznorodé živočíchy, človeka, fotosyntézu, ako základ života na Zemi, sexualitu a rozmnožovanie. Vytvoril život a ako jeho nosný fenomén aj užasný princíp lásky, ktorá je najkrajšou formou komunikácie medzi ľuďmi , a tú im umožňuje len ich vedomie a ich duch a v žiadnom prípade nie nejaká samoorganizácia hmoty. Hmota nedokáže ani reflektovať ani spoznávať a preto ani prežívať lasku. 

Z dosiaľ uvedeného vyplýva jednoznačne to, že kozmu nejde v podstate o nič iné, ako o vytváranie a zhromažďovanie nových a nových informácií a rastu poznania. Celá evolúcia teda nie je nič iné, ako cesta k rastu negentropie, inakšie povedané duch pomocou hmoty rozširuje svoje informácie a neustále nadobúda nové. Tieto informácie musia však byť aj natrvalo niekde konzervované. Ich zapamätávanie sa deje vo vedomi. Nositeľom individuálneho vedomia je aj každý jeden z nás. Ak je tomu tak, potom by kozmos konal proti svojmu základnému princípu, ktorým je neprestajné narastanie negentropie, ak by našou smrťou všetko končilo. Veď smrť ako totálne zničenie by znamenala konečný zánik všetkých našich skúsenosti, celeho nášho poznania, všetkých našich informácií, všetkých našich spomienok. 

Smrť by v takej forme pracovala proti evolúcii a proti elementárnemu zámeru kozmu. Kozmos nemôže byť v nijakom prípade tvorcom takej absurdity! Práve skutočnosť, že kozmická evolúcia neustále napreduje, je dôkazom toho, že my, ľudia, svoju smrť prežijeme.   
Kozmos nás a naše informácie takpovediac bytostne a elementárne potrebuje a preto vytvoril nesmrteľnosť každého individuálneho vedomia, aby toto po biologickom odžití jeho organického nositeľa vtieklo do kozmického vedomia, stalo sa jeho súčasťou a ho tak obohatilo a rozšírilo.
Moderná kvantová fyzika a komplexná teória relativity predkladajú dôkazy nesmrteľnosi ľudského ducha(vedomia).

Nová fyzika musí skúmať aj ducha

Jean Charon bol prvým moderným fyzikom, ktorý vyslovil doslova revolučnú požiadavku, že vo fyzike nastal čas, aby duch a jeho skúmanie boli prijaté do novej fyziky a aby sa v jej rámci stali rovnoprávnou súčasťou so všetkými jej odvetviami a či dokonca jej najdôležitejšou súčasťou. Jeho fyzikálne skúmanie a jeho odborné práce sa niesli veľmi plodne a intenzívne v súhlase s jeho požiadavkou.
Na tomto mieste podotknem, že podrobná analýza vedeckých faktov, ktoré svedčia o tom, že naše vedomie prežije našu biologickú smrť, je veľmi obsiahla a nie je tu na to priestor. Komplexný opis tohto fenoménu vyžaduje obsiahlu knižnú publikáciu. 
Záverom uvediem aspoň krátko niečo z vyššie spomenutých faktov.

V kozme existujú hmota a duch v dvoch neidentických, od seba diametrálne rôznych fyzikálnych časopriestoroch. Hmota je lokalizovaná v časopriestore, v ktorom čas odbieha vždy len v jednom smere a nič nemôže spôsobiť jeho inverziu. Naproti tomu duch existuje v celkom inom časopriestore, kde sa možno v čase pohybovať v oboch smeroch, teda z prítomnosti do budúcnosti, ale aj z prítomnosti do minulosti. Nie bez zaujímavosti je v tejto súvislosti konštatovanie, že práve na tom istom princípe funguje aj naša pamäť. Aj pri jej aktivovaní sa v duchu pohybujeme do minulosti a udalosti, ktoré sa v nej odohrali, prenášame do prítomnosti.
Duch (vedomie) nemôže za nijakých okolností vzniknúť z hmoty, a to v žiadnom prípade, nech by bola akokoľvek komplexná. Duch existuje vo veľmi jednoduchom príbytku - ak to posudzujeme z fyzikálneho hľadiska - a jeho časopriestor je mikroskopicky malý. Smrť nášho tela, ktoré ako každá hmota, existuje v časopriestore hmoty, nie je nikdy aj smrťou nášho vedomia, ktoré je vo svojom vlastnom časopriestore. 

Sen ako symbolická analógia života po smrti

Ešte sa pokúsim o istú analógiu, ktorá nám názorne(pokiaľ to vôbec je možné)priblíži predstavu našej posmrtnej existencie. V rámci tejto analógie je možné vytvoriť si určitú predstavu o tom, ako sa dá existovať bez tela. V našej realite, v našom fyzikálnom časopriestore, sa človek extrémne indentifikuje len so svojou biologickou schránkou a všetko to, čo vníma, zažíva a koná, chápe výlučne ako funkcie a schopnosti svojho tela. To je však len ilúzia a povrchné vnímanie seba samého. 
V tom momente, keď zaspíme, tak strácame vedomý kontakt k nášmu telu a fakticky ho vôbec nevnímame. Akonáhle sa dopracujeme počas spánku k fáze snívania, tak to je podobné tomu, ako keby sme sa dostali do inej dimenzie našej existencie a do iného časopriestoru, ktorý nemá nič spoločné s časopriestorom, v ktorom existuje naše telo. Naše telo leží nehybne a odpočíva, kým náš duch/vedomie, nám ponúka vedomý život aj bez neho. Napriek tomu vo sne konáme všetko tak, ako aj v reálnom živote - môžeme chodiť, cestovať vlakom a autom, letieť lietadlom a či sa plaviť na lodi. Môžeme sa rozprávať, stretávať sa s inými ľuďmi, pracovať, písať, môžeme sa milovať, atď. Robíme to bez pomoci tela, takpovediac beztelesne. Všetko sa odohráva presne tak, ako keď sme pri telesnom vedomí.   
Niečo podobné, ako žijeme, keď snívame sny, nás očakáva aj po smrti - naše telo sa rozpadne na prach a nikdy viac už nebude existovať, ale život večný nášho ducha/ vedomia, bude pokračovať aj naďalej - naďalej, hoci už bez nášho tela.

Koniec

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?