Vyznanie Slovensku

Autor: Roman Bednár | 29.3.2015 o 18:09 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  135x

Prihováram sa vám, priatelia, tentoraz mojou poéziou. Je to zbierka, ktorá sa volá Perly pre ducha a vyšla na Západe pred niekoľkými rokmi. Báseň  som napísal v roku 1993, ked som sa po mnohých rokoch  života na Západe vrátil na Slovensko a Slovákov som si zidealizoval.  Keď  som po dvanástich rokoch zo Slovenska odchádzal natrvalo  na Západ a  celkom som stratil toto zidealizovanie, tak by som túto  básen už napísal  inakšie.  

Priatelia, moji čitatelia, ďakujem za to, že ste moje články ešte donedávna v relatívne veľkom počte čitali, v priemere okolo 1300  a viacerí z vás mi aj napísali slova ocenenia na moju mailovu adresu. Iste ste si však všimli aj to, že ma "vyššia moc" hneď po publikovaní môjho článku o americkej NSA odsunula do iného stĺpca, ktorý znamená menšiu prezenciu pred vašimi očami. A okamžite potom sa dramaticky zrútilo dole aj číslo tých , ktorí ma čítajú. Som si však istý, že nie preto, že by ste boli stratili záujem o moje články, ale že aj v tomto prípade je to spôsobené "niečím iným".

 

Vyznanie  Slovensku
 
Kysuca  a Kysuce,
kolíska môjho života,
Váh  a Hron
nemí svedkovia
duševného  bôľu
osudom zraneného dieťaťa,
Nitra,  moja milá Nitra,
srdce Slováka si mi prebudila,
Dunaj  a Bratislava
motory môjho mladého života
a  rakety jeho prudkého vzletu.
 
Vrúcne  city a láskavosť srdca
mi veršami lásky rozozvučiaval
poét  Andrej Sládkovič,
zmysel pre spravodlivosť cibril
realista  Jozef Gregor Tajovský,
horkú slzu z oka vyľuďoval
ten,  čo zo Šavla Pavol stal sa,
veršotepec preumný Orságh  Hviezdoslav,
slovenskosť vo mne rozplameňoval
titan  náš slovenský Ľudovít Štúr.
 
Môj  brat Slovák
v celom svete šírom nemá páru,
jeho  náruč prijíme každé cudzie srdce,
moja  sestra Slovenka
nikde nenájde seberovnú,
jej ľudskosť a láska
porazia každú zlobu.
 
Keď  nebotyčnou Tatrou
strminou som chodieval,
blýskavalo  sa hromami 
v duši mojej, lebo som
mraky  tažké nad vlasťou
s obavami zhliadaval.
 
Keď  som sa Poľanou mrazivou
snehom hlbokým brodieval,
vyjasnievalo  sa v mysli mojej,
keď som sa na Devíne 
dolu  Dunajom rozhliadal,
hrdosť nad otčinou
do  srdca som nasával.
 
Keď  som odtiaľ Slovensko moje
naposledy v duchu objímal,
veľký  žiaľ rozlúčky
moje vnútro sužoval.
 
Už  ako dieťa a neskôr mladík
veľkú túžbu som v sebe nosil:
Svet  neznámych cudzích diaľav
môjho zvedavého ducha 
k  sebe nezadržateľne lákal.
 
Pochodil  som veľa ďalekých krajov,
poklady poznania a vedomostí
som  neúnavne všade zbieral,
no poklad  môjmu srdcu
jediný  a najdrahší -
Slovensko krásne, rodné moje,
som  NIKDY, ale NIKDY
 
      N E S T R A T I L !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien, politici však cúvajú. Ceny rástli primálo.

KOMENTÁRE

Hľadáme dospelých, zn. Brexit

Zmenené okolnosti viedli k ostrejším pozíciám pred začiatkom negociácie o odchode Británie z EÚ.

ŠPORT

Do ringu by som už nešiel ani za päťdesiattisíc, tvrdí náš najslávnejší boxer

Dostal ponuku za veľké peniaze bojovať v klietke. Odmietol.


Už ste čítali?