Vyznanie Slovensku

Autor: Roman Bednár | 29.3.2015 o 18:09 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  130x

Prihováram sa vám, priatelia, tentoraz mojou poéziou. Je to zbierka, ktorá sa volá Perly pre ducha a vyšla na Západe pred niekoľkými rokmi. Báseň  som napísal v roku 1993, ked som sa po mnohých rokoch  života na Západe vrátil na Slovensko a Slovákov som si zidealizoval.  Keď  som po dvanástich rokoch zo Slovenska odchádzal natrvalo  na Západ a  celkom som stratil toto zidealizovanie, tak by som túto  básen už napísal  inakšie.  

Priatelia, moji čitatelia, ďakujem za to, že ste moje články ešte donedávna v relatívne veľkom počte čitali, v priemere okolo 1300  a viacerí z vás mi aj napísali slova ocenenia na moju mailovu adresu. Iste ste si však všimli aj to, že ma "vyššia moc" hneď po publikovaní môjho článku o americkej NSA odsunula do iného stĺpca, ktorý znamená menšiu prezenciu pred vašimi očami. A okamžite potom sa dramaticky zrútilo dole aj číslo tých , ktorí ma čítajú. Som si však istý, že nie preto, že by ste boli stratili záujem o moje články, ale že aj v tomto prípade je to spôsobené "niečím iným".

 

Vyznanie  Slovensku
 
Kysuca  a Kysuce,
kolíska môjho života,
Váh  a Hron
nemí svedkovia
duševného  bôľu
osudom zraneného dieťaťa,
Nitra,  moja milá Nitra,
srdce Slováka si mi prebudila,
Dunaj  a Bratislava
motory môjho mladého života
a  rakety jeho prudkého vzletu.
 
Vrúcne  city a láskavosť srdca
mi veršami lásky rozozvučiaval
poét  Andrej Sládkovič,
zmysel pre spravodlivosť cibril
realista  Jozef Gregor Tajovský,
horkú slzu z oka vyľuďoval
ten,  čo zo Šavla Pavol stal sa,
veršotepec preumný Orságh  Hviezdoslav,
slovenskosť vo mne rozplameňoval
titan  náš slovenský Ľudovít Štúr.
 
Môj  brat Slovák
v celom svete šírom nemá páru,
jeho  náruč prijíme každé cudzie srdce,
moja  sestra Slovenka
nikde nenájde seberovnú,
jej ľudskosť a láska
porazia každú zlobu.
 
Keď  nebotyčnou Tatrou
strminou som chodieval,
blýskavalo  sa hromami 
v duši mojej, lebo som
mraky  tažké nad vlasťou
s obavami zhliadaval.
 
Keď  som sa Poľanou mrazivou
snehom hlbokým brodieval,
vyjasnievalo  sa v mysli mojej,
keď som sa na Devíne 
dolu  Dunajom rozhliadal,
hrdosť nad otčinou
do  srdca som nasával.
 
Keď  som odtiaľ Slovensko moje
naposledy v duchu objímal,
veľký  žiaľ rozlúčky
moje vnútro sužoval.
 
Už  ako dieťa a neskôr mladík
veľkú túžbu som v sebe nosil:
Svet  neznámych cudzích diaľav
môjho zvedavého ducha 
k  sebe nezadržateľne lákal.
 
Pochodil  som veľa ďalekých krajov,
poklady poznania a vedomostí
som  neúnavne všade zbieral,
no poklad  môjmu srdcu
jediný  a najdrahší -
Slovensko krásne, rodné moje,
som  NIKDY, ale NIKDY
 
      N E S T R A T I L !

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?